O čom je báseň Walta Whitmansa, keď som počul o Učenom astronómovi?

Báseň Walta Whitmana „Keď som počul učeného astronóma“ je o reakcii rečníka na prednášku astronóma. Na rečníka spočiatku zapôsobia astronómove znalosti a krása vesmíru, ktorý opisuje. Nakoniec však nadobudne pocit, že astronómovo zameranie na fakty a čísla minulo skutočnú podstatu vesmíru. Rečník tvrdí, že vesmír nie je len súborom predmetov, ale je aj zdrojom zázrakov a tajomstiev. Verí, že skutočný spôsob, ako pochopiť vesmír, nie je prostredníctvom vedy, ale prostredníctvom intuície a predstavivosti.

Báseň je napísaná voľným veršom a používa rôzne rétorické prostriedky na vyjadrenie pocitov rečníka. Tieto zariadenia zahŕňajú opakovanie, paralelizmus a kontrast. Tón básne je reflexívny a kontemplatívny a pozýva čitateľa, aby zvážil svoj vlastný vzťah k vesmíru.

„Keď som počul učeného astronóma“ je zložitá a náročná báseň, ktorá je však aj vďačná. Je to pripomienka toho, že vo vesmíre je viac, než len to, čo môžeme vidieť našimi očami, a že skutočná povaha reality je často mimo naše chápanie.