Báseň sa začína tým, že rečník opisuje svoje okolie ako „zasahujúce steny“, čím vyjadruje pocit uväznenia a útlaku. Cítia sa uväznení v nepriateľskom a ľahostajnom svete. Použitie slov ako „nenápadne“ a „okolí okoloidúci“ naznačuje nedostatok záujmu a empatie zo strany ostatných, ako keby utrpenie rečníka bolo len bezvýznamným pozadím.
V celej básni Ezekiel využíva bohaté obrazy na zobrazenie vnútorného nepokoja rečníka a pocitu premiestnenia. Spomínajú „úzkostné tiene“, „rozpadajúce sa domy“ a „potkany množiace sa v pivniciach“, čím vytvárajú atmosféru rozkladu a zúfalstva. Odkaz na „chudobných na rohoch ulíc počítajúcich meďákov“ poukazuje na ekonomické a sociálne rozdiely, ktoré prispievajú k ich marginalizácii.
Báseň tiež skúma témy identity a spolupatričnosti. Rečník sa cíti ako outsider, odpojený od svojho okolia. Túžia po prijatí a pochopení, no namiesto toho sa ocitnú zredukovaní na „holú kosť na tanieri“. Tieto snímky vyjadrujú ich pocity zraniteľnosti a dehumanizácie.
Ezechielova báseň ponúka ostrú kritiku spoločenskej ľahostajnosti voči marginalizovaným jednotlivcom. Osvetľuje izolované skúsenosti ľudí žijúcich v chudobe, na okraji spoločnosti. „Background Casualally“ je silnou pripomienkou naliehavej potreby súcitu a sociálnej spravodlivosti na riešenie týchto problémov a vytvorenie inkluzívnejšieho a empatickejšieho sveta.