Milton uznáva, že čas je nezvratná sila, ktorá nič nešetrí. Kladie si otázku, prečo je život taký pominuteľný a prečo si ľudia musia neustále uvedomovať svoju smrteľnosť. Túži po spôsobe, ako uniknúť neúprosnému zovretiu času a uchovať si vzácne okamihy existencie.
Báseň tiež skúma témy premenlivosti, zmeny a márnosti ľudského úsilia ovládať alebo odolávať plynutiu času. Milton uvažuje o nevyhnutnom úpadku a ničení, ktoré postihne všetky pozemské výtvory. Naznačuje, že jediný spôsob, ako prekonať tyraniu času, je viera v božskú prozreteľnosť a nádej na večný život v posmrtnom živote.
„How Soon Hath Time“ končí kontemplatívnou nôtou, keď básnik akceptuje nevyhnutnosť smrti a vyjadruje svoju dôveru v konečnú Božiu múdrosť a plán. Napriek prchavosti ľudskej existencie nachádza Milton útechu vo viere, že duša pretrvá za hranicami času a zažije večnú radosť v Božej prítomnosti.