Úvaha rečníka :
Báseň začína tým, že rečník uvažuje nad myšlienkou hlasu ich priateľa a premýšľa, aké by to bolo, keby to bola fyzická entita.
Prispôsobenie hlasu :
Rečník zosobňuje hlas a predstavuje si ho ako hmatateľný predmet, ktorý možno držať a cítiť. Táto personifikácia predstavuje hlboké emocionálne spojenie hovoriaceho s hlasom ich priateľa.
Pamäť a asociácia :
Rečník spomína rôzne predmety a zážitky spojené s hlasom ich kamaráta, ako je smiech, slzy a rytmus reči. Tieto asociácie vyvolávajú živé spomienky a emócie spojené s ich priateľstvom.
Symbiotický vzťah :
Báseň naznačuje, že vlastný hlas hovoriaceho a hlas priateľa sú nejakým spôsobom prepojené a vytvárajú symbiotický vzťah, kde každý hlas dopĺňa a posilňuje ten druhý.
Povaha vnímania :
Rečník sa pýta, či je ich vnímanie hlasu ich priateľa úplne subjektívne, alebo či je v tom objektívna realita. Uvažujú o povahe reality a vnímania, najmä v kontexte osobných väzieb.
Univerzálne pripojenie :
Báseň vyvoláva myšlienku univerzálneho spojenia, ktoré presahuje individuálne vnímanie. Rečník naznačuje, že napriek rozdielom v tom, ako ľudia počujú a prežívajú hlasy, existuje spoločné porozumenie a rezonancia, ktorá spája jednotlivcov.
Ocenenie hlasu :
Báseň vyjadruje hlboké ocenenie kamarátovmu hlasu a jeho schopnosti vyvolať spomienky, emócie a spojenia. Hlas sa stáva symbolom priateľstva, tepla a hlbokej ľudskej skúsenosti.
Celkovo je „If You Were a Voice“ lyrickým skúmaním sily hlasov formovať zážitky, spomienky a vzťahy, pričom sa dotýka aj hlbších tém vnímania, vzájomnej prepojenosti a povahy reality.