V ríšach, kde tancujú tiene,
Odvíja sa smutný príbeh,
Kde nádej a život ležia v tranze,
a srdce bolí nevýslovne
Odišla drahá bytosť,
Ich prítomnosť je teraz prázdnotou,
Zanecháva jazvy, ktoré nikdy neustúpia
V závoji smútku sme nadnášaní.
Ó, nariekajte, nebesia plačete
Pre prehru musíme vydržať
Prostredníctvom spomienok si zachováme,
Plameň, ktorý kedysi horel čisto
Ako jesenné lístie jemne opadávajú,
Ich duch odchádza
Napriek tomu budú prebývať vo vnútri našich sŕdc
V láske otehotnejú
Ich hlas, navždy vrytý,
Znie v našich mysliach
Ich teplo a láskavosť, hlboko vrytá
Útecha, ktorú človek nájde
Cez slzy hľadáme milosť útechy
Uprostred tmy a šedej
Pretože po sebe zanechali stopu
O láske, ktorá nezmizne
Putujú ďalej, náš duch stúpa
Dosiahnuť éterické roviny
Kde už niet bolesti a utrpenia
Večnosť, ich zisk
Smúťme teda s boľavým srdcom
A ctiť si život, ktorý vedú
Ich dedičstvo navždy odíde
V láske a milosti zasievajú.
Ich pamäť, vodiaca hviezda
Nosíme tak, ako žijeme
V každom blízkom i vzdialenom údere srdca
Ich podstata pretrvá