Tu je podrobnejšie zhrnutie básne:
* Báseň začína tým, že rečník opisuje krásy vidieka. Používa slová ako „jocund“ a „narcisy“, aby vytvoril pocit šťastia a radosti.
* Rečník potom prirovnáva krásu prírody ku kráse lásky. Hovorí, že láska je ako kvetina a môže kvitnúť aj na tých najnepravdepodobnejších miestach.
* Rečník na záver hovorí, že láska si vždy nájde spôsob, ako rásť a prekvitať, bez ohľadu na to, akým prekážkam môže čeliť. Hovorí, že láska je „všetko vo všetkom“, čo znamená, že je to najdôležitejšia vec na svete.
„Cez kopec, cez údolie“ je krásna báseň, ktorá oslavuje krásu prírody a lásky. Je pripomienkou toho, že láska môže prekvitať aj v tých najťažších podmienkach a že je to najdôležitejšia vec na svete.