V prvej strofe básnik opisuje prostredie ako „temnú džungľu“, kde sa hlavný hrdina (pravdepodobne lovec) túla. Namiesto lovu divokých zvierat však hľadá „tigrov bez zubov“ a „nosorožcov bez rohov“.
V druhej strofe sa báseň zvrtne. Lovec začne hľadať zvieratá s ľudskými vlastnosťami alebo správaním. Chce nájsť zajace, ktoré nosia monokle, prasatá hrajúce na bubny a hrochy v ruchoch (spodné prádlo používané viktoriánskymi ženami).
Ako báseň postupuje, je jasné, že lovec nehľadá tradičné trofeje alebo korisť. Namiesto toho sa zdá, že je na rozmarnom dobrodružstve a hľadá nekonvenčné a nezmyselné zvieratá.
Báseň hravou formou rozvracia konvenčný koncept lovu tým, že nebezpečné zvieratá nahrádza neškodnými až komickými tvormi. Ogden Nash tak vnáša do konceptu lovu humor a iróniu.
Táto báseň ilustruje Nashov vtipný štýl a jeho talent na posmievanie sa zo spoločenských noriem a očakávaní. Vytvára hravú atmosféru a jemne si robí srandu z poľovníkov, ktorí by mohli uprednostniť vzácnosť úlovkov pred samotným lovením a dobrodružstvom.