* Oxymoron: „Muž, ktorého zabil“ je oxymóron, pretože spája dva zdanlivo protichodné pojmy:„človek“ a „zabil“.
* Prispôsobenie: Báseň zosobňuje smrť ako „nepriateľa“, ktorý „zápasí“ s mužom, ktorého zabil.
* Aliterácia: Báseň používa aliteráciu na vytvorenie pocitu rytmu a plynutia. Napríklad riadok „Nepriateľ všetkých z nás“ používa aliteratívny zvuk „f“ na vytvorenie pocitu naliehavosti a predtuchy.
* Asonancia: Báseň využíva asonanciu na vytvorenie zmyslu pre muzikálnosť. Napríklad riadok „Myslel si, že napíše kúzlo, ako som to urobil ja“ používa asonantný zvuk „i“ na vytvorenie pocitu túžby a ľútosti.
Toto je len niekoľko príkladov rečníckych figúrok použitých v knihe „Muž, ktorého zabil“. Hardyho použitie týchto zariadení pomáha vytvoriť báseň, ktorá je silná aj dojemná a ktorá vyjadruje silný pocit tragédie a márnosti vojny.