Silvander je veľmi milý a jemný človek, známy v celej dedine tým, že je dobročinný a zadarmo dáva druhým. Rád hrá na fajku a spieva a rečník nám hovorí, že počúvanie jeho hudby „všetky naše starosti oklamali“.
Jedného dňa Silvandra počuť, ako hrá na fajke a spieva svoje piesne, a pritiahne veľkú skupinu ľudí. Niektorí sa ho pýtajú na počasie, zatiaľ čo iní ho žiadajú, aby spieval alebo sa k nim pridal v ich hrách. Silvander však hovorí, že je príliš smutný na to, aby vyhovel. Pastierka ho odmietla a jeho smútok je taký ohromujúci, že padá na zem.
Pastierka, ktorá vidí jeho trápenie, vychádza zo svojej chalúpky a chytí Silvandera za ruku a pýta sa ho, prečo je taký smutný. Miluje ho a on robí jej srdce takým šťastným, že mohol „premeniť moju radosť na bolesť“. Silvander je taký šťastný, že berie pastierku do náručia a rečník nám na záver povie, že „dve tak pravdivé/nechutia beda“