Báseň je rozdelená do troch strof, z ktorých každá sa zameriava na iný aspekt fenomenálnej povahy žien.
Prvá sloha začína vyhlásením, že ženy sú „fenomenálne“ a že sú „zlaté“. Angelou používa metaforu zlata na vyjadrenie myšlienky, že ženy sú vzácne a cenné. Zdôrazňuje ich silu a moc aj tým, že ich opisuje ako „železo“ a „oceľ“.
Druhá sloha je zameraná na odolnosť a odhodlanie žien. Angelou píše, že ženy „vstávajú“ a „vzdorujú“ presile, dokonca aj napriek nepriazni osudu. Opisuje ich aj ako „premožiteľov“, ktorí majú silu prekonať akúkoľvek výzvu.
Tretia strofa oslavuje vnútornú krásu a pôvab žien. Angelou píše, že ženy sú „mäkké“ a „jemné“, ale majú aj „zúrivého“ ducha. Zdôrazňuje tiež ich schopnosť rozdávať lásku a súcit, čo z nich robí zdroj sily a inšpirácie pre ostatných.
Celkovo je „Fenomenálna žena“ silnou a dojemnou poctou sile, kráse a odolnosti žien. Je to pripomienka toho, že ženy sú schopné veľkých vecí a že ich nikdy netreba podceňovať.