Báseň začína tým, že rečník opisuje cestu púšťou, cestu, na ktorej sa „zo zúfalstva stáva modlitba“. To naznačuje, že rečník je v stave duchovnej krízy a že hľadá pomoc u Boha, čo je bežná ľudská skúsenosť, ktorú možno považovať za „zúfalstvo“, ktoré sa stáva modlitbou. Báseň ďalej opisuje púšť ako miesto „sucha“ a „prachu“. Je to tiež miesto smrti, kde „umierajú aj tiene“, čo naznačuje, že tam nemožno nájsť žiadnu nádej ani život.
Rečník však tiež zisťuje, že Boh je prítomný na púšti. Boha opisuje ako „hlas v tichu“ a ako „prítomnosť v prázdnote“. To naznačuje, že Boha možno nájsť aj na tých najopustenejších a najbeznádejnejších miestach a že môže poskytnúť útechu a silu tým, ktorí bojujú.
Báseň končí tým, že rečník potvrdzuje svoju vieru v Boha. Hovorí:"Verím v Boha púští" a "v Jeho moc spasiť." To naznačuje, že rečník našiel nádej uprostred svojho zúfalstva a že je presvedčený, že Boh ho prevedie cez ťažkosti, ktorým čelí.
Celkovo je báseň „Boh púšte“ silným skúmaním podstaty Boha a ľudského prežívania viery. Báseň naznačuje, že Boh je prítomný aj na tých najťažších a beznádejných miestach a že môže byť zdrojom útechy a sily pre tých, ktorí bojujú.