Pravda alebo nepravda by mal zvuk básne odrážať jej zmysel?

Výrok „Zvuk básne by mal odrážať jej zmysel“ je príkladom zvukovej symboliky, literárneho prostriedku, v ktorom zvuky slov napodobňujú alebo naznačujú ich význam. Táto technika sa často používa v poézii na zlepšenie nálady, atmosféry alebo obraznosti diela. Napríklad báseň o žblnkacom potoku môže využívať aliteráciu, asonanciu a súzvuk na napodobnenie zvuku vody; báseň o rozbúrenom mori môže používať drsné, výbušné zvuky; a báseň o jemnom vánku môže používať jemné, šepkajúce zvuky. Aj keď je dôležité vytvoriť harmóniu medzi zvukom a zmyslom na zlepšenie celkového estetického zážitku z básne pre čitateľov, nie všetci čitatelia zdieľajú univerzálne zmyslové a percepčné chápanie jazyka, a preto je toto tvrdenie z určitého hľadiska nepravdivé. V konečnom dôsledku je poézia umeleckou formou, ktorá je otvorená individuálnej interpretácii a nie všetci čitatelia môžu nevyhnutne vnímať alebo zažívať zvukovú symboliku.