> Mráz
> _Hans Christian Andersen_
>
> Na okne v mesačnom svite
> Mráz sa pretiahol cez noc,
> S ľahkou a úžasnou rukou,
> Stromy a veže také veľké,
> A most cez tŕstie
> Do hradu uprostred buriny,
> Všetko tak úžasne spravodlivé.
>
> Keď svieti ranné slnko,
> Všetky tieto fantázie upadajú;
> Potom uvidíme, čo zostáva
> K tomuto obrázku bolesti:
> Len kvapky vody
> Na okne tak osamelé,
> Z hmlistého vzduchu stuhnutého.
>
> Čo bolo úžasné a ľahké
> V svetlom mesačnom svite,
> Teraz je to len škvrna,
> A jeho krása zabudla,
> Keď v okennom ráme
> V zlatom plameni slnka,
> Dosť sa rozpúšťa.