Zdá sa, že báseň naznačuje aj hlbší pocit existenciálnej únavy a hľadanie zmyslu a spojenia v živote, s odkazmi na „ja bez koreňov“ a „nekonečnú cestu“.
Tu je podrobnejšia analýza básne:
Sloha 1:
Hovorkyňa opisuje ich príchod domov po dlhej ceste a pocit vyčerpania, ktorý s tým prichádza. Sú tak unavení, že ledva zdvihnú nohy a ich myseľ sa cíti odpojená a „zaprataná“.
Sloha 2:
Rečník uvažuje o ceste, ktorú prešli, a miestach, ktoré videli. Uvedomujú si, že ich cesta zmenila, no nie sú si istí, akým spôsobom. Použitie slova „neznámy“ naznačuje pocit odcudzenia od svojho okolia a od seba samých.
Sloha 3:
Rečník túži po pocite domova a zakorenenosti, ale namiesto toho sa cíti odpojený a „bez koreňov“. Nedokážu nájsť útechu vo svojom okolí a majú pocit, že neustále hľadajú niečo, čo im uniká.
Sloha 4:
Báseň končí rečníkom zamyslením sa nad charakterom samotnej cesty a hľadaním zmyslu a súvislostí v živote. Uvedomujú si, že cesta je „nekonečná“ a že cieľ, ktorý hľadajú, môže byť nedosiahnuteľný. Pokračujú však v hľadaní a dúfajú, že nájdu niečo, čo im dá pocit zmysluplnosti a spolupatričnosti.
Celkovo je „bushed“ básňou, ktorá skúma témy vyčerpania, odcudzenia a hľadania zmyslu života. Cesta rečníka je metaforou pre väčšiu ľudskú skúsenosť hľadania spojenia a účelu v neustále sa meniacom a neistom svete.