Identita a transformácia :Báseň sa ponorí do myšlienky transformácie, keď rečník prechádza zmenou z obmedzeného a potlačeného stavu do stavu oslobodeného a posilneného. Túto transformáciu možno interpretovať ako cestu sebaobjavovania a osobného rastu, ktorá odráža širšie témy identity a sebarealizácie.
Skúmanie portorickej identity :Coferova báseň čerpá z jej portorického dedičstva a skúseností, aby konfrontovala problémy kultúrnej asimilácie, útlaku a túžby po sebavyjadrení v rámci dominantnej kultúry. Cesta premieňača môže symbolizovať výzvy a zápasy o udržanie vlastnej kultúrnej identity pri orientácii v širšej spoločnosti.
Pohlavie a posilnenie postavenia :Báseň sa zaoberá rodovými rolami a posilnením postavenia žien, keďže rečníčka vzdoruje tradičným očakávaniam a spoločenským obmedzeniam, aby prijala svoje skutočné ja. Transformácia zobrazená v básni sa stáva symbolom oslobodenia sa od rodovo podmienených obmedzení, zdôrazňujúc tému posilnenia postavenia a sebaurčenia žien.
Hľadanie slobody :Báseň zdôrazňuje snahu o slobodu a túžbu rečníka uniknúť pred utláčateľskými silami. Premena na jaštera sa stáva metaforou vymanenia sa zo spoločenských noriem a prijatia osobnej autenticity, keď rečníčka nachádza útechu a posilnenie v zbavení sa svojich obmedzení.
Spojenie s prírodou :Báseň vytvára spojenie medzi cestou rečníka a prírodným svetom, pričom využíva obrazy súvisiace s jaštericou a jej prostredím. Toto spojenie naznačuje, že prijatie svojej skutočnej podstaty a nájdenie slobody možno dosiahnuť zosúladením s rytmami a cyklami prírody.