Eufónia odkazuje na príjemný zvuk slov a fráz, často vytvorený pomocou rýmu, aliterácie a asonancie. Môže sa použiť na vytvorenie zmyslu pre harmóniu, krásu a prúdenie v básni. Napríklad nasledujúce riadky z knihy Samuela Taylora Coleridgea „The Rime of the Ancient Mariner“ používajú eufóniu na vytvorenie pocitu mieru a pokoja:
> Fúkal pekný vánok, lietala biela pena,
> Voľne nasledovala brázda;
> Boli sme prví, ktorí kedy praskli
> Do toho tichého mora.
Kakofónia , na druhej strane, odkazuje na drsný alebo nesúladný zvuk slov a fráz, ktorý sa často vytvára použitím krkolomných spoluhlások a náhlych prerušení rytmu. Môže sa použiť na vytvorenie pocitu napätia, konfliktu alebo chaosu. Napríklad nasledujúce riadky z „Dulce et Decorum Est“ od Wilfreda Owena používajú kakofóniu na vytvorenie zmyslu pre hrôzy vojny:
> Plyn! Plyn! Rýchlo, chlapci! - Extáza tápania,
> Nasadenie nemotorných prilieb práve včas;
> Ale niekto stále kričal a potkýnal sa,
> A lietať ako muž v ohni alebo vápne...
Použitie eufónie a kakofónie v poézii nie je len vecou estetiky. Tieto prvky možno použiť aj na posilnenie významu básne a vytvorenie hlbšieho emocionálneho vplyvu na čitateľa. Starostlivým výberom zvukov svojich slov môžu básnici vytvárať básne, ktoré sú nielen krásne a lahodiace uchu, ale aj silné a podnetné.
Okrem vyššie uvedených príkladov je tu niekoľko ďalších básní, ktoré efektívne využívajú eufóniu a kakofóniu:
* Eufónia:
* „Pieseň Hiawatha“ od Henryho Wadswortha Longfellowa
* "Havran" od Edgara Allana Poea
* "Óda na slávika" od Johna Keatsa
* Kakofónia:
* "The Waste Land" od T.S. Eliot
* "Vytie" od Allena Ginsberga
* „Druhý príchod“ od Williama Butlera Yeatsa
Pochopením účinkov eufónie a kakofónie môžu čitatelia lepšie oceniť umenie a remeselnú zručnosť, ktorá sa spája s písaním poézie.