Dramatický monológ je báseň, v ktorej jedna postava, rečník, oslovuje naznačeného poslucháča. Rečníkom môže byť skutočná alebo fiktívna osoba a báseň môže byť napísaná v akomkoľvek štýle alebo forme.
Dramatické monológy často skúmajú vnútorné myšlienky a pocity rečníka a môžu byť použité na vytvorenie pocitu intimity a bezprostrednosti medzi rečníkom a čitateľom. Medzi najznámejšie dramatické monológy patria „Moja posledná vojvodkyňa“ od Roberta Browninga, „Dáma zo Shalott“ od Alfreda, Lorda Tennysona a „Pustina“ od T.S. Eliot.
Tu sú niektoré z charakteristík dramatických monológov:
- Báseň hovorí jedna postava.
- Postava oslovuje naznačeného poslucháča.
- Báseň môže byť napísaná v akomkoľvek štýle alebo forme.
- Báseň často skúma vnútorné myšlienky a pocity rečníka.
- Báseň vytvára pocit intimity a bezprostrednosti medzi rečníkom a čitateľom.
Dramatické monológy môžu byť použité s veľkým efektom na skúmanie zložitých postáv a tém. Môžu byť tiež použité na vytvorenie atmosféry a na vyvolanie silnej emocionálnej odozvy u čitateľa.