Z noci, ktorá ma pokrýva,
Čierna ako jama od pólu k pólu,
Ďakujem všetkým bohom
Pre moju nedobytnú dušu.
V páde okolností,
Necukla som ani som nahlas neplakala.
Pod nánosmi náhody,
Moja hlava je krvavá, ale nesklonená.
Za týmto miestom hnevu a sĺz
Vznáša sa, ale hrôza tieňa,
A predsa hrozba rokov
Nájde a nájde ma bez strachu.
Nezáleží na tom, ako tesná brána,
Ako je zvitok obvinený z trestov,
Som pánom svojho osudu,
Som kapitán svojej duše.