1. Použitie metafory :Básnik prirovnáva slnko k „roztavenému zlatu“, čím evokuje víziu spaľujúceho tepla. Zlatá metafora naznačuje trblietavý lesk a intenzívne teplo, ktoré vyžaruje zo slnka.
2. Prispôsobenie :Básnik zosobňuje slnko tak, že ho opisuje ako „všetko požiera“ a „vypije poslednú kvapku vody“. Tieto frázy naznačujú, že slnko je nenásytná sila, ktorá vysáva z krajiny vlhkosť a necháva ju vyprahnutú.
3. Zmyslové detaily :Básnik obsahuje špecifické zmyslové detaily na vyjadrenie fyzického vplyvu tepla. Zmienka o „spečenej zemi“ a „chvejúcich sa stromoch“ vytvára obraz pustej a vyčerpanej krajiny, kde sa aj stromy akoby chveli pod intenzitou slnka.
4. Kontrast :Kabir dáva vedľa seba živé farby a život rána s nudným popoludním. Zdôrazňuje, ako kedysi „fialový úsvit“ ustúpil „žltej oblohe“, čo naznačuje stratu vitality a energie tvárou v tvár neúprosnému teplu.
5. Popisný jazyk :Básnik používa na opis scény bohatý a presný jazyk. Na zdôraznenie intenzity tepla a jeho účinkov na životné prostredie používa prídavné mená ako „roztopený“, „zúrivý“ a „chvenie“.
Vo všeobecnosti, Humayun Kabir vo vykreslení horúceho popoludnia vo „Vlakoch“ živo zachytáva tiesnivú horúčavu, jej neúprosnú povahu a vplyv, ktorý má na krajinu a živé bytosti v nej.