Prvá časť básne sa odohráva v súčasnosti a rečník opisuje záliv ako miesto krásy a tajomstva. Píše:"Záliv rozvinie svoj tyrkysový zvitok, / mapu záhad na rozvinutie." Záliv je však aj zdrojom nebezpečenstva a rečník varuje, že to môže byť „zradné more, / s vírmi a podmorskými prúdmi“.
Druhá časť básne sa posúva do historickej perspektívy a rečník opisuje príchod európskych kolonizátorov do Ameriky. Kolonizátori považovali záliv za zdroj bohatstva a moci a rýchlo využili jeho zdroje. Rečník píše:"Záliv, truhlica so zlatom, / striebro, perly a korenie rozprávané / o bohatstve, ktoré sa nedá predstaviť."
Tretia časť básne sa vracia do súčasnosti a rečník sa zamýšľa nad dedičstvom kolonializmu. Píše:"Záliv, svedok našich zločinov, / zrkadlo našich najtemnejších čias, / pripomína nám našu chamtivosť a hanbu."
Báseň končí tým, že rečník volá po novom vzťahu medzi ľuďmi a prírodným svetom. Píše:"Učme sa zo starovekej tradície zálivu / a žime v harmónii s jeho pobrežím."
„The Gulf“ je silná a dojemná báseň, ktorá skúma zložitý vzťah medzi ľuďmi a prírodným svetom. Walcott používa obraz Mexického zálivu, aby zdôraznil krásu, nebezpečenstvo a históriu regiónu. Báseň tiež vyzýva čitateľov, aby sa zamysleli nad vlastným vzťahom k životnému prostrediu a zamysleli sa nad tým, ako môžu žiť udržateľnejším spôsobom.