Táto nerozhodnosť sa odráža v štruktúre básne. Báseň je napísaná voľným veršom, bez stanovenej schémy rýmu alebo metra. To dáva básni pocit spontánnosti a bezprostrednosti, ako keby rečník premýšľal nahlas. Báseň obsahuje aj mnohé opakovania a zaváhania, ktoré ešte viac vyjadrujú rečníkovu neistotu.
Samotný plot možno vnímať ako symbol volieb, ktorým prednášajúci čelí. Na jednej strane plota je známy a bezpečný svet minulosti. Na druhej strane je neznámy a potenciálne nebezpečný svet budúcnosti. Rečník sa bojí, čo by sa mohlo stať, keby plot preliezol, no priťahujú ho aj možnosti, ktoré to predstavuje.
V konečnom dôsledku zostáva nerozhodnosť rečníka nevyriešená. Zostáva stáť pri plote a nemôže sa rozhodnúť. Tento koniec odráža skutočnosť, že život je často plný ťažkých rozhodnutí a že neexistuje jednoduchý spôsob, ako zistiť, ktorá cesta je tá správna.
Okrem skúmania témy nerozhodnosti sa „Fence“ dotýka aj tém strachu, nádeje a slobody. Báseň je silnou meditáciou o stave človeka a ponúka jedinečný pohľad na výzvy, ktorým všetci čelíme.