Keď na západnej oblohe zhasne posledné svetlo,
A zmätok dňa klesá v tichom odpočinku,
Prichádzame k Tebe, Zdroju všetkého, čo leží,
V našich srdciach, keď temnota naberá plný hrebeň.
Skupina hľadačov, zhromaždených v zhode,
Naše mysle spojené Tvojou vodiacou niťou,
Svoje myšlienky prinášame pred Pána,
V pokornej prosbe sme sklonili hlavu.
A keď nás noc zahalí do svojho plášťa,
Cítime Tvoju prítomnosť, všade okolo, vo vnútri,
Zostupuje mier, ako jemný ťah vetra,
Tvoja láska, maják v najhlbšom hluku.
Tak nech je to, slobodomurárska prosba úprimná,
Modlitba, ktorá rezonuje v širokom pásme času,
Nech sa priblíži Tvoja dobrá vôľa a požehnanie,
A veď nás vždy vo svojom svätom lepte.
V jednote a láske hľadáme Tvoju milosť,
S každou myšlienkou, s každým vysloveným slovom,
Daj nám silu znášať objatie sveta,
A nech sa Tvoje Svetlo navždy hýbe.
Keď sa stretnutie skončí, opustíme Tvoju svätyňu,
S vďačnosťou a srdcom naplneným radosťou,
Nesieme Tvoju lásku, plameň, ktorý sa prepletie,
Naše duše navždy v nebeskom lete.
A keď vstaneme, aby sme pozdravili novonarodené svitanie,
Nesieme so sebou Tvoju večnú iskru,
Lúč nádeje, ktorý sa nikdy nestratí,
V každej výzve nájdeme svoj znak.
Tak nech sa páči, náš slobodomurársky sľub Tebe,
Kráčať po ceste života s pravdou a starostlivosťou,
V jednote budeme navždy,
A šír svoju lásku do sveta, aby si ju skutočne zdieľal.
Teraz nech sa temnota zmení na božské svetlo,
Keď sa vrátime na naše spôsoby,
Nech sa Tvoja prítomnosť vždy s nami prelína,
A naplň naše srdcia večnou milosťou.