1. Dôraz na primárne zdroje: Ranke je známy svojím mottom „wie es eigentlich gewesen“ („ako to v skutočnosti bolo“). Veril, že historici by sa pri rekonštrukcii minulosti mali snažiť o objektivitu tým, že sa budú spoliehať na primárne zdroje – pôvodné dokumenty, listy, denníky a výpovede očitých svedkov. Zdôraznil starostlivý výskum a kritickú analýzu týchto zdrojov, pričom sa vzdialil od spoliehania sa na sekundárne správy a historické príbehy, ktoré v jeho dobe prevládali.
2. Vedecký prístup k histórii: Ranke priniesol vedecký prístup k histórii, pričom zdôraznil dôležitosť dôkazov, analýzy a logického uvažovania. Históriu videl ako samostatnú oblasť štúdia s vlastnými metodológiami a prísnymi štandardmi dokazovania. Tento prístup pomohol pozdvihnúť históriu z literárneho alebo filozofického úsilia na prísnejšiu akademickú disciplínu.
3. Zamerajte sa na politickú históriu: Ranke sa primárne zameriaval na politické dejiny, najmä na dejiny európskych štátov. Jeho cieľom bolo pochopiť politickú dynamiku, boj o moc a medzinárodné vzťahy minulosti. Jeho rozsiahly výskum reformácie a talianskej renesancie poskytol bohatý pohľad na tieto obdobia a položil základ pre budúci výskum.
4. „Rankeovská škola“: Rankeho vplyv bol taký významný, že založil „školu“ historického myslenia. Jeho študenti a nasledovníci, známi ako „Rankeani“, prijali jeho metódy a šírili jeho myšlienky po Európe. Prispeli k rozvoju historických štúdií v rôznych krajinách a formovali krajinu historického výskumu.
5. Dôležitosť kontextu: Ranke zdôraznil dôležitosť chápania historických udalostí v ich špecifickom kontexte. Veril, že udalosti by sa nemali posudzovať podľa moderných noriem alebo hodnôt, ale mali by sa analyzovať v rámci svojej doby. Tento prístup pomohol vyhnúť sa anachronizmom a podporiť hlbšie pochopenie minulosti.
6. Legacy: Rankeho dedičstvo je obrovské. Jeho dôraz na primárne zdroje, vedecké metódy a kontextové chápanie je aj dnes základným kameňom historického výskumu. Jeho práca ovplyvnila generácie historikov a významne prispela k rozvoju disciplíny.
Zatiaľ čo Rankeho prístup bol kritizovaný pre jeho zameranie na politické dejiny a jeho potenciál pre eurocentrizmus, jeho prínosy do oblasti histórie sú nepopierateľné. Je považovaný za základnú osobnosť vo vývoji modernej historiografie a jeho práca naďalej inšpiruje a informuje historikov na celom svete.