Pionieri a raní histológovia:
* Marcello Malpighi (1628 – 1694): Považovaný za „otca histológie“. Ako prvý použil mikroskop na štúdium štruktúry tkanív, vrátane kapilár v pľúcach a kože.
* Anton van Leeuwenhoek (1632-1723): Holandský vedec známy svojou prácou s mikroskopmi. Opísal rôzne jednobunkové organizmy a ako jeden z prvých pozoroval baktérie a červené krvinky.
* Robert Hooke (1635-1703): Anglický vedec, ktorý vymyslel termín „bunka“ po pozorovaní bunkových stien v korkovom tkanive.
19. storočie a ďalej:
* Jan Evangelista Purkyně (1787-1869): Český anatóm, ktorý významne prispel k štúdiu nervového systému, vrátane objavu Purkyňových buniek v mozočku.
* Theodor Schwann (1810-1882): Nemecký fyziológ, ktorý spolu s Matthiasom Schleidenom sformuloval bunkovú teóriu, ktorá tvrdí, že všetky živé organizmy sa skladajú z buniek.
* Rudolf Virchow (1821-1902): Nemecký lekár známy svojimi príspevkami k bunkovej patológii. Navrhol myšlienku „omnis cellula e cellula“ (všetky bunky vznikajú z už existujúcich buniek).
* Camillo Golgi (1843-1926): Taliansky lekár, ktorý vyvinul techniku farbenia nervového tkaniva, ktorá odhalila zložitú sieť neurónov.
* Santiago Ramón y Cajal (1852 – 1934): Španielsky neuroanatom, ktorý pomocou Golgiho metódy farbenia zmapoval zložitú štruktúru nervového systému. V roku 1906 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
* Marie François Xavier Bichat (1771-1802): Francúzsky lekár, ktorý klasifikoval tkanivá na základe ich štruktúry a funkcie.
* Richard Altmann (1852-1900): Nemecký histológ, ktorý identifikoval nukleolus a mitochondrie ako odlišné štruktúry v bunkách.
Moderní histológovia:
* Albert Claude (1899-1983): Belgicko-americký bunkový biológ, ktorý významne prispel k štúdiu bunkových organel, najmä endoplazmatického retikula.
* George Emil Palade (1912 – 2008): Rumunsko-americký bunkový biológ, ktorý pomocou elektrónovej mikroskopie odhalil jemnú štruktúru buniek vrátane ribozómov a Golgiho aparátu.
* Keith R. Porter (1912-1997): Americký bunkový biológ, ktorý bol priekopníkom v oblasti elektrónovej mikroskopie a významne prispel k pochopeniu cytoskeletu.
Toto je len malá vzorka z mnohých talentovaných histológov, ktorí prispeli k nášmu pochopeniu štruktúry a funkcie tkanív. Histológia je rozsiahla a komplexná oblasť s mnohými dôležitými odvetviami vrátane:
* Neurohistológia: Štúdium nervového systému
* Histopatológia: Štúdium chorých tkanív
* Imunohistochémia: Použitie protilátok na identifikáciu špecifických proteínov v tkanivách
* Elektrónová mikroskopia: Použitie elektrónových lúčov na vizualizáciu jemnej štruktúry tkanív
Štúdium histológie sa neustále vyvíja s novými technológiami a technikami, ktoré sa neustále vyvíjajú.