1. Pozorovanie a zhromažďovanie údajov :Vedci začali vykonávať systematické pozorovania a zbierať údaje o prírodných javoch. Svoje zistenia pedantne zaznamenávali a hľadali vzory a zákonitosti v údajoch.
2. Experimentovanie :Experimenty sa stali rozhodujúcim nástrojom na testovanie hypotéz a teórií. Vedci navrhli experimenty, ktoré im umožnili systematicky kontrolovať a manipulovať s premennými, izolovať faktory a pozorovať účinky zmien.
3. Indukčné uvažovanie :Vedci na základe svojich pozorovaní a experimentálnych výsledkov použili induktívne uvažovanie na vyvodenie záverov a zovšeobecnenie o prírodnom svete. Snažili sa nadviazať vzťahy príčiny a následku a formulovať všeobecné zákony alebo princípy.
4. Matematické uvažovanie :Matematika zohrávala čoraz významnejšiu úlohu vo vedeckých výskumoch. Vedci použili matematické nástroje na analýzu údajov, odvodenie vzťahov medzi premennými a vývoj kvantitatívnych modelov na opis prírodných javov.
5. Opakovateľnosť a overenie :Vedci zdôraznili dôležitosť opakovateľnosti a overenia výsledkov. Vyzvali ostatných vedcov, aby svoje experimenty zopakovali a preskúmali svoje zistenia, aby sa zaistila ich platnosť a spoľahlivosť.
6. Zverejnenie výsledkov :Počas tejto éry vznikli vedecké časopisy a publikácie, ktoré vedcom umožňujú zdieľať svoje zistenia a zapojiť sa do otvoreného dialógu a vzájomného hodnotenia. To uľahčilo šírenie nových poznatkov a podporilo vedecký diskurz.
7. Spolupráca a výmena :Vedci začali spolupracovať a vymieňať si nápady, pozorovania a experimentálne výsledky s kolegami naprieč disciplínami. To podporilo kultúru intelektuálnej výmeny a vzájomného učenia sa.
Prijatím týchto metód vedci počas vedeckej revolúcie vytvorili prísny a systematický prístup k získavaniu vedomostí. Tento empirický prístup položil základy modernej vedy a zmenil naše chápanie prírodného sveta.