Jednou z ústredných tém príbehu je spôsob, akým môže fajčenie slúžiť ako forma samoliečby. Pre Jima je fajčenie spôsob, ako sa vyrovnať so stresom a úzkosťou každodenného života. Opisuje fajčenie ako spôsob, ako „spomaliť veci“ a „udržať svet na uzde“. Táto myšlienka je posilnená skutočnosťou, že Jimov fajčiarsky zlozvyk je vyvolaný špecifickými udalosťami, ako je stresujúci pracovný pohovor alebo náročný rozhovor s jeho priateľkou.
Príbeh však tiež naznačuje, že fajčenie môže mať negatívne dôsledky na identitu a sebaponímanie. Jim si je vedomý toho, že jeho fajčenie je nezdravé a že je pre jeho priateľku zdrojom úzkosti. Za svoje fajčenie má tiež pocit hanby a viny a neustále sa to snaží skrývať pred ostatnými. To naznačuje, že fajčenie môže byť zdrojom konfliktov a vnútorného boja, pretože môže poskytnúť útechu a zároveň spôsobiť úzkosť.
Príbeh tiež skúma sociálne aspekty fajčenia. Jim opisuje kamarátstvo a zmysel pre komunitu, ktoré cíti medzi ostatnými fajčiarmi. Útechu nachádza v tom, že existujú aj iní, ktorí zdieľajú jeho zvyk a ktorí rozumejú ťažkostiam a pôžitkom z fajčenia. Príbeh však tiež naznačuje, že tento zmysel pre komunitu môže byť izolujúci, pretože môže vytvárať bariéru medzi fajčiarmi a nefajčiarmi.
V konečnom dôsledku je „Fajčiari“ komplexným a podrobným skúmaním úlohy fajčenia v identite a sebaponímaní. Príbeh neponúka žiadne jednoduché odpovede, ale poskytuje podnetný pohľad na spôsoby, akými môže fajčenie pozitívne aj negatívne ovplyvniť naše životy.