* Aby sa predišlo rodovým predsudkom. V 19. storočí bolo bežné, že spisovateľky publikovali svoje diela pod mužskými pseudonymami, aby ich čitatelia a kritici brali vážnejšie. Používaním mena George Eliot sa Evansovi podarilo uniknúť predsudkom, ktorým často čelili spisovateľky, a súťažiť na rovnakej úrovni s mužskými autormi.
* Na vytvorenie osobitnej literárnej osobnosti. Meno George Eliot umožnilo Evansovej vytvoriť samostatnú identitu pre jej písanie, ktorá nebola viazaná na jej osobný život. To jej umožnilo experimentovať s rôznymi štýlmi a žánrami písania a skúmať témy, o ktorých by sa možno necítila dobre písať pod vlastným menom.
* Na ochranu jej súkromia. Používaním pseudonymu si Evans dokázala ochrániť súkromie a oddeliť svoj osobný život od svojej literárnej kariéry. Bolo to pre ňu dôležité, pretože bola súkromnou osobou, ktorá nechcela, aby jej osobný život bol predmetom verejnej kontroly.
Krycie meno George Eliot bolo strategickou voľbou, ktorá Mary Anne Evansovej umožnila prekonať výzvy ako spisovateľka v 19. storočí a etablovať sa ako jedna z najuznávanejších a najúspešnejších spisovateľiek svojej doby.