Poézia Hildy Doolittovej sa často odkláňa od tradičných foriem, akými sú sonety či balady. Experimentuje s voľným veršom, nepravidelnými dĺžkami riadkov a inovatívnymi vzormi strof. Toto odmietnutie konvenčných štruktúr odráža modernistické skúmanie nových spôsobov poetického vyjadrenia.
2. Technika prúdu vedomia:
Doolittle využíva techniky prúdenia vedomia na sprostredkovanie vnútorných myšlienok a emócií svojich postáv. Tento pohlcujúci štýl rozprávania, charakteristický pre modernistickú literatúru, umožňuje čitateľom priamy prístup k subjektívnym zážitkom a duševným procesom postáv.
3. Fragmentácia a diskontinuita:
Doolittlove básne sú často roztrieštené a nesúvislé, odzrkadľujú roztrieštenosť moderného života a zložitosť ľudskej skúsenosti. Táto fragmentácia spochybňuje predstavu koherentného a lineárneho rozprávania, odrážajúceho modernistický dôraz na rozbité reality.
4. Symbolizmus a imagizmus:
Doolittova poézia je vysoko symbolická a využíva obraznosť na vyjadrenie zložitých emócií, myšlienok a asociácií. Jej spojenie s hnutím Imagist, ktoré uprednostňovalo presnosť a stručnosť v obrazoch, je evidentné v jej sugestívnom a koncentrovanom používaní jazyka.
5. Experimentovanie s jazykom a syntaxou:
Doolittle voľne experimentuje s jazykom a syntaxou, aby vytvoril jedinečné a nekonvenčné poetické efekty. Rozvracia gramatické pravidlá a konvenčné jazykové štruktúry, aby spochybňovala zavedené lingvistické normy, charakteristický znak modernistickej literatúry.
6. Skúmanie identity a pohlavia:
Doolittlova poézia skúma témy identity a pohlavia, ponorí sa do zložitosti skúseností žien a spochybňuje spoločenské očakávania. Jej reprezentácie ženskej túžby, autonómie a rozhodovania prispievajú k modernistickému prehodnocovaniu tradičných rodových rolí.
7. Intertextualita a klasický vplyv:
Doolittleove básne často čerpajú z klasickej mytológie a starogréckej kultúry. Zapája sa do intertextového dialógu s týmito historickými zdrojmi, pričom zahŕňa narážky a odkazy, aby vytvorila bohatú tapisériu kultúrnych a historických rezonancií.
8. Spoločné a transatlantické spojenia:
Doolittle bol súčasťou nadnárodnej siete modernistických spisovateľov, ktorí spolupracovali s Ezrom Poundom a ďalšími vplyvnými osobnosťami tej doby. Jej účasť v týchto literárnych kruhoch a výmenách je príkladom medzinárodného a kolaboratívneho ducha modernizmu.
Celkovo je modernistický prístup Hildy Doolittovej charakteristický odmietaním konvenčných foriem, skúmaním fragmentovaných a subjektívnych skúseností, experimentovaním s jazykom a obrazmi a angažovaním sa v témach identity, rodu a kultúrneho dedičstva.