1. Ústna tradícia:
Homér žil v dobe, keď ústne podanie hralo významnú úlohu pri uchovávaní a odovzdávaní kultúrnych príbehov a legiend. Pravdepodobne čerpal z bohatej ústnej tradície Grécka, ktorá zahŕňala stáročia rozprávania, ktoré sa odovzdávalo z generácie na generáciu.
2. Mytológia a folklór:
Grécka mytológia a folklór prevládali počas Homérových čias a mali významný vplyv na jeho literárne diela. Ilias a Odysea predstavujú rôzne božstvá, hrdinov a mýtické bytosti, ktoré boli súčasťou gréckeho náboženského presvedčenia a kultúrneho dedičstva.
3. Historické udalosti:
Hoci Ilias a Odysea nie sú historické texty v najužšom zmysle slova, odrážajú prvky historických udalostí a konfliktov. Trójska vojna, zobrazená v Iliade, sa považuje za základ v skutočných konfliktoch, ku ktorým došlo počas neskorej doby bronzovej.
4. Cestovanie a kultúrna expozícia:
Homerove diela vykazujú dôkazy o geografických znalostiach a kultúrnej rozmanitosti, čo naznačuje, že možno veľa cestoval po celom stredomorskom regióne. Táto expozícia rôznym kultúram a spoločnostiam mohla prispieť k bohatej tapisérii príbehov a opisov v jeho epických básňach.
5. Literárne predchodcovia:
Bolo niekoľko literárnych predchodcov, ktorí ovplyvnili Homérov štýl a naratívne techniky. Patria medzi ne skorší epickí básnici, ako napríklad legendárny Orfeus, ktorému sa pripisuje písanie Argonautov.
6. Náboženské a rituálne praktiky:
Náboženské rituály, obrady a festivaly boli neoddeliteľnou súčasťou gréckej kultúry za čias Homéra. Tieto rituály a praktiky ovplyvnili zobrazovanie náboženských udalostí a zvykov v jeho dielach.
7. Osobné skúsenosti a postrehy:
Aj keď je ťažké oddeliť biografické detaily od mýtických aspektov Homerovho života, niektorí vedci sa domnievajú, že jeho rozprávanie mohli formovať jeho osobné skúsenosti a pozorovania.
Je dôležité poznamenať, že mnohé z týchto vplyvov neboli nevyhnutne priame alebo zámerné, ale skôr odrazom kultúrneho a intelektuálneho prostredia, v ktorom Homer žil a komponoval svoje diela.