Toto ikonické sólo z vystúpenia Hendrixovho popového festivalu v Monterrey je často uvádzané ako najväčšie gitarové sólo, aké sa kedy hralo. Predstavuje jeho charakteristickú zmes virtuozity, emócií a inovácie.
2. Eric Clapton - "Layla" (1970)
Claptonovo emotívne sólo na skladbe Derek and the Dominos „Layla“ je považované za jedno z najkrajších a najoduševnenejších gitarových sól, aké kedy bolo zaznamenané. Jeho vášnivá hra skvele dopĺňa text piesne.
3. Jimmy Page - "Stairway to Heaven" (1971)
Pageovo sólo na „Stairway to Heaven“ od Led Zeppelin je majstrovskou triedou v dynamike a budovaní. Začína pomaly a graduje k silnému vyvrcholeniu, odrážajúc epickú štruktúru piesne.
4. David Gilmour - "Comfortably Numb" (1979)
Gilmourovo sólo na skladbe „Comfortably Numb“ od Pink Floyd je ohromujúcou ukážkou citu a melódie. Jeho použitie sustainu a ohybov vytvára skutočne strašidelnú zvukovú kulisu.
5. Eddie Van Halen - "Eruption" (1978)
Van Halen's "Eruption" spôsobil revolúciu v hre na gitaru s jeho bleskovou rýchlosťou, klepaním a barovými technikami. Zostáva meradlom technickej zdatnosti na gitare.
Toto je len niekoľko príkladov z mnohých skvelých živých gitarových sól, ktoré sa odohrali počas celej histórie. Krása hudby je v tom, že je subjektívna, takže to, čo jeden človek považuje za najlepšie, nemusí byť rovnaké pre druhého. Tieto vystúpenia však vynikajú ako niektoré z najpamätnejších a najvplyvnejších gitarových sól, aké kedy boli hrané naživo.