Nie je viazaný na viditeľný zdroj vo filme. Napríklad partitúra filmu je formou nediegetického zvuku. Postavy vo filme ho nepočujú, ale pridáva sa v postprodukcii, aby umocnil zážitok diváka. Ďalšie príklady nediegetického zvuku zahŕňajú zvukové efekty, hlasové prejavy a hudbu.
Tu je niekoľko konkrétnych príkladov nediegetického zvuku:
- Voice-over rozprávanie poskytuje základné informácie o postavách alebo udalostiach vo filme.
- Na vytvorenie atmosféry alebo na podčiarknutie chvíľky napätia sa používa zvukový efekt, ako napríklad úder hromu.
- Hudba sa používa na nastavenie nálady alebo tónu scény alebo na vytvorenie pocitu drámy alebo vzrušenia.
Nediegetický zvuk je pre filmárov dôležitým nástrojom, ktorý môžu použiť na vylepšenie rozprávania a vytvorenie pohlcujúceho zážitku pre divákov.