Môžeme však pochopiť, prečo by sa takýto čin mohol zvážiť, na základe kontextu knihy:
* Zúfalstvo: Väzni žijú v stave extrémneho zúfalstva, čelia hladu, chorobám a neustálej hrozbe smrti. Dozorcovia predstavujú symbol ich útlaku a násilný čin možno považovať za zúfalý pokus bojovať proti ich bezmocnosti.
* Strata ľudskosti: Neľudské podmienky v táboroch dehumanizujú väzňov aj dozorcov. Väzni môžu vidieť dozorcov ako menej ako ľudí, čo uľahčuje zvažovanie násilia voči nim.
* Túžba po pomste: Brutálne zaobchádzanie a ponižovanie väzňov môže podnietiť túžbu po pomste, aj keď ide o márny a nebezpečný čin.
* Úplné vyčerpanie a zmätok: Neustále utrpenie a strata nádeje môžu viesť k nepredvídateľnému a iracionálnemu správaniu, ktoré môže viesť k násilným výbuchom.
Je však dôležité si uvedomiť, že „Noc“ je fiktívny príbeh založený na vlastných skúsenostiach Wiesela. Konkrétny čin, ktorý ste spomenuli, sa v skutočnosti nemusel stať.
Kniha sa primárne zameriava na boj väzňov o zachovanie ľudskosti a nádeje tvárou v tvár nepredstaviteľnému utrpeniu. Zúfalstvo a násilie sú aspekty situácie, ale kniha predovšetkým zdôrazňuje psychologický dopad holokaustu.