1. Teoretický vývoj :
- Pokroky v hudobnej teórii, najmä skúmanie intervalov, súzvuku a nesúladu, poskytli základ pre harmonickú kombináciu viacerých melodických línií.
2. Organum a skorý kontrapunkt :
- Cvičenie organa, pri ktorom je trvalá nota (tenor) sprevádzaná paralelným hlasom v stanovenom intervale, položila základy pre polyfónnu hudbu.
- Počiatočné experimentovanie s jednoduchým paralelným organom viedlo k zložitejším kontrapunktovým technikám, kde sa viaceré hlasy pohybujú nezávisle, ale harmonicky.
3. Liturgická hudba :
- Polyfónna hudba spočiatku prekvitala v kontexte náboženských obradov, najmä v kláštoroch a katedrálach.
- Túžba vylepšiť sakrálnu hudbu a vytvoriť expresívnejšie a povznášajúce zvukové plochy poháňala vývoj polyfónnych skladieb.
4. Vplyv chorálu a ľudovej hudby :
- Gregoriánsky chorál, charakteristický svojimi jednohlasými melódiami, bol základom pre pridávanie ďalších melodických liniek.
- Prvky svetskej ľudovej hudby, ako sú tanečné rytmy a populárne melódie, ovplyvnili aj vývoj polyfónnej hudby.
5. Nástup notácie :
- Rozvoj hudobnej notácie, ako je neumatická notácia a notová osnova, umožnil skladateľom a interpretom presne zaznamenať a reprodukovať polyfónnu hudbu.
6. Vplyv nástrojov :
- Šírenie nástrojov ako organ a sláčikové nástroje, ktoré uľahčovali trvalé a simultánne zvuky, prispelo k rastu polyfónnej hudby.
Konvergencia týchto faktorov spolu s kreativitou a experimentovaním stredovekých hudobníkov viedla k zrodu polyfónnej hudby, ktorá následne spôsobila revolúciu v západnej hudbe a pripravila pôdu pre zložité hudobné textúry a kompozičné techniky.