Rozhlasové vlny:
Rádiové vlny majú najdlhšie vlnové dĺžky a najnižšie frekvencie v elektromagnetickom spektre. Ich vlnová dĺžka sa pohybuje od niekoľkých kilometrov až po niekoľko milimetrov a majú frekvencie od niekoľkých kilohertzov (kHz) po niekoľko gigahertzov (GHz). Rádiové vlny sa používajú na rôzne aplikácie vrátane vysielania, komunikácie a navigácie.
Mikrovlny:
Mikrovlny majú kratšie vlnové dĺžky a vyššie frekvencie ako rádiové vlny. Ich vlnové dĺžky sa pohybujú od milimetrov po centimetre a ich frekvencie sa pohybujú od niekoľkých gigahertzov (GHz) až po stovky gigahertzov (GHz). Mikrovlny sa bežne používajú v komunikačných systémoch, radaroch, satelitnom vysielaní a mikrovlnných rúrach.
Infračervené žiarenie:
Infračervené žiarenie má vlnové dĺžky dlhšie ako viditeľné svetlo, ale kratšie ako mikrovlny. Jeho vlnové dĺžky sa pohybujú od niekoľkých mikrometrov (µm) do stoviek mikrometrov (µm) a jeho frekvencie sa pohybujú od niekoľkých stoviek gigahertzov (GHz) až po desiatky terahertzov (THz). Infračervené žiarenie je vyžarované teplými predmetmi a používa sa v aplikáciách, ako je tepelné zobrazovanie, diaľkové snímanie a infračervená spektroskopia.
Viditeľné svetlo:
Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra, ktorú môže ľudské oko vnímať. Jeho vlnové dĺžky sa pohybujú od približne 400 nanometrov (nm) do 700 nanometrov (nm) a jeho frekvencie sa pohybujú od približne 430 terahertzov (THz) do 790 terahertzov (THz). Viditeľné svetlo sa používa v rôznych aplikáciách vrátane osvetlenia, fotografie a spektroskopie.
Ultrafialové žiarenie:
Ultrafialové žiarenie má kratšie vlnové dĺžky a vyššie frekvencie ako viditeľné svetlo. Jeho vlnové dĺžky sa pohybujú od približne 10 nanometrov (nm) do 400 nanometrov (nm) a jeho frekvencie sa pohybujú od niekoľkých desiatok terahertzov (THz) až po niekoľko stoviek terahertzov (THz). Ultrafialové žiarenie je vyžarované slnkom a používa sa v aplikáciách, ako je opaľovanie, dezinfekcia a astronómia.
Röntgenové lúče:
Röntgenové žiarenie má ešte kratšie vlnové dĺžky a vyššie frekvencie ako ultrafialové žiarenie. Ich vlnové dĺžky sa pohybujú od približne 0,01 nanometrov (nm) do 10 nanometrov (nm) a ich frekvencie sa pohybujú od niekoľkých stoviek terahertzov (THz) až po desiatky petahertzov (PHz). Röntgenové lúče sa vyrábajú vysokoenergetickými procesmi a používajú sa v lekárskom zobrazovaní, bezpečnostnom skríningu a kryštalografii.
Gamma lúče:
Gama lúče majú najkratšie vlnové dĺžky a najvyššie frekvencie v elektromagnetickom spektre. Ich vlnové dĺžky sú menšie ako 0,01 nanometrov (nm) a ich frekvencie presahujú desiatky petahertzov (PHz). Gama lúče sú produkované rádioaktívnym rozpadom, jadrovými reakciami a astronomickými udalosťami. Používajú sa v lekárskom zobrazovaní, liečbe rakoviny a astronómii.
Stručne povedané, rádiové vlny majú najdlhšie vlnové dĺžky a najnižšie frekvencie spomedzi všetkých vĺn v elektromagnetickom spektre. Ako sa pohybujeme vyššie v spektre, vlnové dĺžky sa skracujú a frekvencie sa zvyšujú. Každý typ vlny má svoje jedinečné vlastnosti a aplikácie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v rôznych oblastiach vedy, techniky a komunikácie.