Príroda: Mnohí skladatelia našli inšpiráciu v kráse a vznešenosti prírody. Napríklad Beethovenova „Pastoračná symfónia“ bola inšpirovaná jeho láskou k vidieku a Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“ zobrazuje striedanie ročných období.
Osobné skúsenosti: Skladatelia často čerpajú inšpiráciu zo svojich osobných skúseností. Napríklad Čajkovského „Klavírny koncert č. 1“ bol inšpirovaný jeho neopätovanou láskou k žene a Mahlerova „Symfónia č. 5“ bola inšpirovaná smrťou jeho dcéry.
Literatúra: Skladatelia našli inšpiráciu aj v literatúre. Napríklad opera Richarda Straussa „Salome“ vznikla podľa hry Oscara Wildea a Musorgského opera „Boris Godunov“ podľa hry Alexandra Puškina.
Umenie: Skladatelia našli inšpiráciu aj v umení. Napríklad Musorgského „Obrázky na výstave“ bol inšpirovaný sériou obrazov Viktora Hartmanna a Debussyho „Prélude à l'après-midi d'un faune“ bol inšpirovaný básňou Stéphana Mallarmého.
História: Skladatelia našli inšpiráciu aj v histórii. Napríklad Verdiho opera „Nabucco“ bola inšpirovaná biblickým príbehom o babylonskom zajatí Židov a Prokofievova „Alexander Nevsky“ bola inšpirovaná životom ruského kniežaťa Alexandra Nevského.
To sú len niektoré z mnohých zdrojov inšpirácie, z ktorých skladatelia čerpali v histórii. Rozmanitosť týchto zdrojov odráža širokú škálu emócií a zážitkov, ktoré môže hudba vyjadriť.