2. Začlenenie tradičných rytmov a metrov. Moderní západní skladatelia boli ovplyvnení aj tradičnými rytmami a meračmi iných kultúr. Napríklad americký skladateľ Steve Reich použil vo svojom diele „Drumming“ africké rytmy bubnovania a francúzsky skladateľ Olivier Messiaen použil indické systémy tala vo svojom diele „Quartet for the End of Time“.
3. Skúmanie nových timbrov a textúr. Nezápadná hudba často inšpirovala moderných západných skladateľov k objavovaniu nových farieb a textúr. Napríklad americký skladateľ Henry Cowell použil vo svojom diele „Synchrony“ iba intonáciu (systém ladenia, ktorý používa čisté intervaly) a japonský skladateľ Toru Takemitsu vo svojej práci použil priestorovanie (umiestnenie zvukov v trojrozmernom priestore). Novembrové kroky."
4. Spolupráca s nezápadnými hudobníkmi. Mnohí moderní západní skladatelia spolupracovali s nezápadnými hudobníkmi, čo im umožnilo hlbšie porozumieť iným hudobným tradíciám. Napríklad americký skladateľ Philip Glass spolupracoval s indickým hráčom na sitar Ravi Shankarom na albume „Passages“.
5. Vývoj nových hudobných foriem a žánrov. Vplyv svetovej hudby viedol aj k rozvoju nových hudobných foriem a žánrov, ako je world fusion, globálna hudba a etnomuzikológia. Tieto nové formy hudby spájajú prvky z rôznych kultúr a vytvárajú nové a vzrušujúce zvuky, ktoré rušia tradičné hranice.
Stručne povedané, moderní západní skladatelia boli ovplyvnení svetovou hudbou mnohými spôsobmi, vrátane používania tradičných nástrojov, stupníc, rytmov, metrov, timbrov a textúr. World music tiež viedla k rozvoju nových hudobných foriem a žánrov.