ako iná pieseň pre nespavcov používa personifikáciu?

Báseň používa personifikáciu na opis nespavosti rečníka ako „návštevníka“, ktorý k nim prichádza v skorých ranných hodinách. V celej básni sú nespavosti uvedené ľudské vlastnosti, ako napríklad „mäkký behúň“, „ťažký povzdych“ a „dlhý, nehybný pohľad“. Zosobnenie nespavosti oživuje abstraktný pojem a robí ho hmatateľnejším a reálnejším. Čitateľovi to pomáha pochopiť a vcítiť sa do prežívania nespavosti hovoriaceho.

Tu je niekoľko konkrétnych príkladov personifikácie v básni:

- "Návšteva prichádza v skorých ranných hodinách, / na mäkkom šliape a s ťažkým povzdychom."

- "Sadne si vedľa mojej postele a hľadí na mňa, / s dlhým, stále pohľadom."

- "Šepká mi do ucha, tichú, smutnú pieseň, / ktorá ma uspáva do búrlivého spánku."

- "Zobúdzam sa, a je preč, / Ale jej pamäť pretrváva."

Použitie personifikácie v tejto básni pomáha vytvoriť živý a nezabudnuteľný opis nespavosti rečníka. Básni to tiež dodáva pocit tajomstva a napätia, pretože rečník sa snaží pochopiť význam návštevy návštevníka.