Táto fráza vyzdvihuje zručnosť a prirodzený talent jednotlivca rozpoznávať a reprodukovať melódie, harmónie a rytmy ich počúvaním. Predstavuje zvýšený zmysel pre hudobné vnímanie, pretože hudobník je schopný rozoznať a replikovať hudobné prvky bez pomoci notových záznamov alebo špecifických pokynov.
Hranie hudby podľa sluchu je často spojené s improvizáciou a spontánnosťou, čo umožňuje hudobníkovi pridať k pôvodnému dielu vlastné interpretácie a variácie. Zdôrazňuje schopnosť hudobníka zapojiť sa do akejsi hudobnej konverzácie s nástrojom, čím vyjadruje svoju kreativitu a osobný štýl.
Tento idióm sa bežne používa v kontexte hudobných vystúpení, jam sessions a improvizačných prostredí. Môže sa použiť aj širšie na opísanie niekoho, kto má silné prirodzené nadanie pre hudbu a dokáže ľahko vystupovať alebo komponovať bez rozsiahleho formálneho školenia.