Napríklad v analógovom rozhlasovom vysielaní (AM a FM) existuje obmedzený počet kanálov pridelených vládnymi nariadeniami. V Spojených štátoch existuje približne 10 000 AM a 15 000 FM rozhlasových staníc, z ktorých každá pracuje na vlastnej pridelenej frekvencii. Tieto frekvencie sú rozdelené do rôznych pásiem, ako je AM vysielacie pásmo (535-1705 kHz) a FM vysielacie pásmo (88-108 MHz).
V digitálnom rozhlasovom vysielaní (napríklad DAB+) je koncepcia kanálov odlišná. DAB+ využíva technológiu multiplexovania, ktorá umožňuje prenos viacerých digitálnych audio streamov na jednom frekvenčnom kanáli. To umožňuje väčší počet kanálov v rovnakom pridelenom spektre. Okrem tradičných rádiových kanálov existujú aj kanály určené pre špecializované služby, ako je námorné rádio, letecké rádio, núdzová komunikácia a mobilné rádio (celulárne siete).
V mobilných komunikačných systémoch (celulárnych sieťach) súvisí pojem kanálov s frekvenčnými pásmami pridelenými pre bezdrôtové služby. Tieto frekvenčné pásma sú rozdelené do viacerých kanálov, z ktorých každý má špecifickú šírku pásma a nosnú frekvenciu. Počet dostupných kanálov závisí od konkrétnej mobilnej technológie a pridelenia spektra v každej krajine alebo regióne.
Napríklad v GSM je každá nosná frekvencia rozdelená na 124 kanálov, každý so šírkou pásma 200 kHz. V LTE (Long-Term Evolution) sa kanály nazývajú zdrojové bloky a môžu mať rôznu veľkosť a môžu byť agregované, aby sa dosiahli vyššie prenosové rýchlosti.