Ďalší veľký rozvoj klasickej hudby nastal v 13. storočí, keď vznikli prvé skladby ars nova. Ars nova, čo v latinčine znamená „nové umenie“, bol nový štýl hudby, ktorý využíval zložitejší systém rytmu a notácie. Zaviedla tiež použitie nástrojov, ako je lutna, harfa a vielle, na sprevádzanie hlasov.
V 14. storočí sa hudobný štýl ars nova rozšíril po celej Európe a začali vznikať nové formy hudobnej kompozície. Jedným z najdôležitejších z nich bolo moteto, polyfónna skladba, ktorá využívala viacero textov a jazykov. Motetá sa často používali pri náboženských obradoch a postupom času boli čoraz zložitejšie a prepracovanejšie.
V 15. storočí sa začalo obdobie renesancie a klasická hudba prešla ďalším obdobím hlbokých zmien. Renesancia bola obdobím obnoveného záujmu o klasické učenie a umenie, čo malo veľký vplyv na hudbu. Skladatelia začali písať hudbu, ktorá bola viac inšpirovaná hudbou starovekého Grécka a Ríma a začali experimentovať aj s novými hudobnými formami a technikami.
Jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách klasickej hudby v období renesancie bol Johannes Ockeghem. Ockeghem bol flámsky skladateľ, ktorý napísal jednu z najzložitejších a najkrajších polyfónnych hudieb tej doby. Jeho dielo malo veľký vplyv na neskorších skladateľov, ako boli Josquin des Prez a Palestrina.
V 16. storočí došlo k vzostupu protestantskej reformácie, ktorá mala výrazný vplyv na klasickú hudbu. V mnohých protestantských kostoloch bola polyfónna hudba zakázaná, pretože bola považovaná za príliš zložitú a ozdobnú. To viedlo k vývoju nového štýlu hudby, nazývaného homofónia, ktorý používal jednu melodickú linku sprevádzanú akordmi. Homofónia sa používala v mnohých protestantských hymnách a stala sa čoraz populárnejšou aj vo svetskej hudbe.
V 17. storočí sa začalo obdobie baroka a vážna hudba prešla ďalším obdobím prudkého rozvoja. Barokový štýl hudby bol charakteristický používaním silných kontrastov, dramatických melódií a zložitých rytmov. Skladatelia ako Johann Sebastian Bach, George Frideric Handel a Antonio Vivaldi napísali niektoré z najznámejších a najobľúbenejších diel klasickej hudby v období baroka.
V 18. storočí sa začalo klasické obdobie a klasická hudba nadobudla rafinovanejší a elegantnejší štýl. Klasický štýl hudby bol charakteristický používaním jasných melódií, jednoduchých harmónií a vyvážených štruktúr. Skladatelia ako Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn a Ludwig van Beethoven napísali niektoré z najznámejších a najobľúbenejších diel klasickej hudby počas klasického obdobia.
V 19. storočí nastal vzostup obdobia romantizmu a klasická hudba prešla ďalším obdobím hlbokých zmien. Romantický štýl hudby bol charakteristický používaním silných emócií, dramatických melódií a zložitých harmónií. Skladatelia ako Franz Schubert, Frédéric Chopin a Robert Schumann napísali niektoré z najznámejších a najobľúbenejších diel klasickej hudby v období romantizmu.
V 20. storočí sa klasická hudba naďalej vyvíjala a skúmali sa nové štýly a techniky. Skladatelia ako Igor Stravinskij, Béla Bartók a Arnold Schoenberg napísali niektoré z najznámejších a najobľúbenejších diel klasickej hudby 20. storočia.
Dnes si vážnu hudbu naďalej užívajú ľudia na celom svete. Ide o bohatú a rôznorodú tradíciu, ktorá sa postupom času vyvíjala a menila a naďalej inšpiruje a teší publikum všetkých vekových kategórií.