Jedným zo slávnych príkladov retrográdnosti je „krabí kánon“ od Johanna Sebastiana Bacha. V tejto skladbe sa melódia hrá dopredu v hornom hlase a dozadu v dolnom hlase. To vytvára veľmi zaujímavý a komplexný zvuk.
Retrográd sa dá využiť aj v jazze a inej improvizačnej hudbe. V týchto nastaveniach sa často používa na vytvorenie pocitu prekvapenia alebo nepredvídateľnosti. Napríklad jazzový hudobník môže hrať melódiu dopredu a potom dozadu alebo môže improvizovať sólo na základe retrográdnej melódie.
Retrográdna technika je všestranná technika, ktorú možno použiť na vytvorenie širokej škály hudobných efektov. Je to technika, ktorú sa oplatí preskúmať každému hudobníkovi, ktorý má záujem vytvárať nové a zaujímavé zvuky.
Tu je niekoľko ďalších príkladov retrográdnej hudby:
* Druhá časť Beethovenovej sonáty č. 14 („Sonáta mesačného svitu“) je retrográdna.
* Tretia časť Chopinovho klavírneho koncertu č. 1 je retrográdna.
* Štvrtá časť Debussyho „Clair de lune“ je retrográdna.
* Záverečná časť Stravinského „Svätenie jari“ je retrográdna.
Toto je len niekoľko príkladov mnohých spôsobov využitia retrográdnosti v hudbe. Je to technika, ktorá sa používa po stáročia a dodnes ju skladatelia a interpreti používajú.