1. Obmedzenie: Establišment často kooptoval a absorboval rebelské kultúrne hnutia. Hudobný priemysel rýchlo komercializoval rokenrol a zmenil ho na ziskový podnik. Tento proces zneškodnil časť jeho podvratného potenciálu.
2. Komercionalizmus: Hudobný priemysel komodifikoval rokenrol a premenil ho na produkt, pričom často zdôrazňoval skôr jeho zábavnú hodnotu než jeho politické alebo rebelské posolstvo.
3. Rôzne interpretácie: Rokenrolová hudba bola rôznymi ľuďmi interpretovaná a konzumovaná rôznymi spôsobmi. Nie všetci poslucháči zdieľali rovnaké protikultúrne alebo politické názory.
4. Obmedzené publikum: Hoci sa rock and roll stal veľmi populárnym, stále ho konzumovali predovšetkým mladí ľudia a nemusel sa nevyhnutne dostať k celej populácii.
5. Fragmentácia: Protikultúrne hnutie bolo rôznorodé a decentralizované, pričom rôzne frakcie sa často nezhodli na cieľoch a stratégiách. To sťažilo predstavenie jednotného frontu.
6. Represia: Establišment by mohol použiť rôzne formy represie na obmedzenie vplyvu rokenrolu, ako je cenzúra, zákonné obmedzenia a policajný dohľad.
7. Kultúrna asimilácia: Postupom času sa rock and roll stal akceptovaným v kultúre hlavného prúdu a stratil časť svojej podvratnej hrany.
Je dôležité si uvedomiť, že vplyv rokenrolu presahoval rámec priameho politického zvrhnutia. Zohrala významnú úlohu pri kultúrnych zmenách, spoločenskom povedomí a individuálnom sebavyjadrení, ale nemusela nevyhnutne rozložiť establišment tak, ako niektorí hudobníci dúfali.