Volanie a odpoveď: Táto hudobná technika, kde vodca spieva linku a skupina odpovedá, je výraznou črtou v gospelovej hudbe. Vytvára participatívny a interaktívny bohoslužobný zážitok.
Stretnutia obnovy: Gospelová hudba si získala popularitu počas prebudeneckých stretnutí a táborových stretnutí, čo boli náboženské stretnutia, kde sa ľudia stretávali, aby sa modlili, spievali a prežívali duchovnú obnovu.
Kázanie a svedectvo: Gospelová hudba často obsahovala prvky kázania a osobných svedectiev, kde jednotlivci zdieľali svoje cesty viery a skúsenosti s Božou milosťou.
Improvizácia: Gospelová hudba je známa svojou improvizačnou povahou, ktorá umožňuje hudobníkom a spevákom spontánne vyjadriť svoje emócie a interpretáciu textov.
Duša a emócie: Gospelovú hudbu charakterizujú oduševnené a emocionálne nabité vystúpenia, ktoré odrážajú hĺbku osobných a spoločných náboženských skúseností.
Zbory a vokálne harmónie: Gospelová hudba často obsahuje silné vokálne harmónie a použitie zborov, čo vytvára výrazný a povznášajúci zvuk.
Rytmus a inštrumentácia: Gospelová hudba zahŕňa rytmické prvky z afrických hudobných tradícií vrátane použitia bubnov, tamburín a iných bicích nástrojov.
Uctievanie a chvála: Gospelová hudba je predovšetkým oddaná, vyjadruje uctievanie, vďačnosť a uctievanie Boha. Hrá dôležitú úlohu v kresťanských bohoslužbách a duchovnom prejave.
Inšpiratívne texty: Texty gospelovej hudby sú často povznášajúce a inšpirujúce, čerpajú z biblických textov, osobných skúseností a tém viery, nádeje a spásy.
Spojením týchto konceptov vznikla gospelová hudba ako živý a jedinečný hudobný žáner vyjadrujúci náboženské skúsenosti a kultúrne dedičstvo afroamerickej komunity. Neskôr ovplyvnila mainstreamovú populárnu hudbu a stala sa nevyhnutnou súčasťou súčasného kresťanského uctievania.