Noty cudzie tonalite možno použiť na dodanie napätia alebo zaujímavosti hudobnej skladbe. Môžu byť tiež použité na vytvorenie pocitu nesúladu alebo nestability. V niektorých prípadoch môžu byť tóny cudzie tónom dokonca použité na vytvorenie zmyslu pre humor alebo iróniu.
Používanie nôt cudzích tonalite je bežnou technikou v jazze, blues a iných formách improvizovanej hudby. Používa sa aj v niektorej klasickej hudbe, najmä v hudbe 20. storočia.
Tu je niekoľko príkladov tónov cudzích tónov v populárnej hudbe:
* Pieseň „Imagine“ od Johna Lennona je v tónine C dur. Nota F# sa používa ako nota cudzia tonalite v refréne, čo vytvára pocit napätia a túžby.
* Pieseň „Strawberry Fields Forever“ od The Beatles je v tónine B dur. Noty A# a D# sa používajú ako noty cudzie tonalite vo verši, čo vytvára pocit nepokoja a neistoty.
* Pieseň „Bohemian Rhapsody“ od Queen je v tónine B dur. Nota F sa používa ako nota cudzia tonalite v kobylke, čo vytvára pocit drámy a vzrušenia.
Toto je len niekoľko príkladov toho, ako možno v hudbe použiť tóny cudzie tonalite. Pri starostlivom používaní môžu tieto noty dodať hudbe veľkú dávku zaujímavosti a hĺbky.