1. Zneužívanie a prílišné pôžitkárstvo:Prílišné záľuby v hudbe a umožnenie jej ovládnuť život človeka môže viesť k odpútaniu pozornosti od náboženských povinností a záväzkov.
2. Spojenie s hriešnymi aktivitami:Hudba bola niekedy spájaná s hriešnymi zhromaždeniami, intoxikáciou a nemorálnym správaním, čo v niektorých moslimských komunitách vytváralo negatívne vnímanie.
3. Výklad „hudobných nástrojov“:Niektoré hadísy uvádzajú zákaz určitých hudobných nástrojov, najmä tých, ktoré sa považujú za rušivé alebo omamné, ako sú bubny a flauty. Existujú však rozdiely v názoroch na interpretáciu a aplikáciu týchto hadísov.
4. Nedostatok jasného usmernenia:Korán a hadísy neposkytujú konkrétne a komplexné usmernenia o hudbe, ponechávajúc to na interpretáciu a posúdenie jednotlivých moslimských právnikov a učencov.
5. Kultúrne a regionálne variácie:Islamské pravidlá a interpretácie sa môžu v rôznych kultúrach a regiónoch líšiť. Niektoré moslimské spoločnosti môžu mať k hudbe uvoľnenejší postoj ako iné.
Je dôležité poznamenať, že nie všetci moslimovia považujú hudbu za haram. V islame existujú rôzne myšlienkové smery a niektorí učenci pripúšťajú určité formy hudby, napríklad hudbu, ktorá sa používa na vzdelávacie, duchovné alebo terapeutické účely, pokiaľ to nevedie k nadmernému zhovievavosti alebo odvádzaniu pozornosti od náboženských povinností.
V konečnom dôsledku zostáva prípustnosť hudby v islame vecou vedeckej interpretácie a jednotliví moslimovia sa môžu riadiť rôznymi pravidlami na základe ich chápania a dodržiavania špecifických myšlienkových prúdov.