Neurologický základ: Hudba aktivuje systém odmeňovania mozgu uvoľňovaním dopamínu, neurotransmiteru spojeného s potešením, motiváciou a posilňovaním. Táto neurologická reakcia môže vytvoriť obohacujúci cyklus konzumácie hudby.
Emocionálne spojenie: Hudba má schopnosť vyvolať silné emócie a vytvoriť spojenie s poslucháčmi. Niektoré piesne môžu vyvolať spomienky, pocity nostalgie alebo pocit spolupatričnosti, čím sa posilní zvyk počúvať ich.
Dopamínová odpoveď: Počúvanie hudby môže spôsobiť, že mozog uvoľní dopamín, neurotransmiter, ktorý je spojený s potešením a odmenou. Toto pozitívne posilnenie môže spôsobiť, že ľudia budú chcieť počúvať hudbu častejšie, aby tieto pocity znova zažili.
Zníženie stresu: Ukázalo sa, že hudba znižuje stres a úzkosť, a to ako fyzicky, tak aj psychicky. Pre mnohých jednotlivcov môže počúvanie hudby slúžiť ako mechanizmus na zvládanie alebo únik od životných stresorov, vďaka čomu je pravdepodobnejšie, že ju použijú ako formu samoliečby.
Sociálny vplyv: Hudobné preferencie sú často formované priateľmi, rodinou a kultúrnymi normami. Keď sa iní okolo nás tešia a odporúčajú určitú hudbu, môžeme byť viac naklonení počúvať a užívať si ju sami.
Zvyk a rutina: Hudba sa často stáva neodmysliteľnou súčasťou našej každodennej rutiny. Počúvanie hudby pri cvičení, šoférovaní alebo oddychu môže tieto aktivity premeniť na zvyky, čím sa ďalej udržiava túžba po konzumácii hudby.
Kultúrne a spoločenské faktory: Hudba má významnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu a účasť na aktivitách súvisiacich s hudbou môže jednotlivcom poskytnúť pocit komunity a spolupatričnosti.
Kognitívne procesy: Hudba stimuluje rôzne kognitívne procesy vrátane pozornosti, pamäti a predstavivosti. Zapojenie sa do týchto mentálnych procesov môže byť vo svojej podstate obohacujúce a viesť k pozitívnemu zážitku, ktorý môže posilniť zvyk počúvať hudbu.