Diagetické zvuky prispievajú k celkovému realizmu a ponoreniu do scény tým, že vytvárajú prirodzenú zvukovú scenériu, ktorá zodpovedá udalostiam na obrazovke. Poskytujú ďalší kontext, atmosféru a prvky rozprávania bez toho, aby priamo narúšali hranice fiktívneho sveta. Naproti tomu nediagetické zvuky sú tie, ktoré pochádzajú z prostredia mimo zobrazeného sveta, ako napríklad notový záznam alebo pridané zvukové efekty, ktoré zdôrazňujú alebo komentujú akciu, ale existujú oddelene od fyzickej reality príbehu.