Filozofia black metalu sa často spája s pojmom „satanizmus“, aj keď nie vždy to tak je. Niektoré blackmetalové kapely skúmajú satanské témy vo svojich textoch a obrazoch, zatiaľ čo iné ich jednoducho používajú ako formu šoku alebo vzbury proti väčšinovej spoločnosti. Existuje však aj veľa black metalových kapiel, ktoré sa neidentifikujú ako satanisti a namiesto toho skúmajú iné témy, ako je pohanstvo, nihilizmus alebo osobné odcudzenie.
Jedným z kľúčových filozofických konceptov v black metale je myšlienka „prestupu“. Black metaloví hudobníci sa často snažia prekračovať spoločenské normy a tabu a spochybňovať hranice toho, čo sa považuje za prijateľné alebo „normálne“. To sa môže prejaviť mnohými spôsobmi, napríklad používaním extrémneho násilia a mizantropie v textoch alebo používaním satanských či okultných obrazov.
Ďalším dôležitým filozofickým konceptom v black metale je myšlienka „individualizmu“. Black metaloví hudobníci často zdôrazňujú dôležitosť individuálneho prejavu a sebaurčenia a odmietajú myšlienku prispôsobovania sa spoločenským normám alebo očakávaniam. To môže viesť k pocitu izolácie a odcudzenia od spoločnosti, ale môže to byť aj zdrojom sily a posilnenia.
Napokon, black metal sa často spája s pocitom „autenticity“. Black metaloví hudobníci sa často snažia vytvárať hudbu, ktorá je verná ich osobným skúsenostiam a presvedčeniam, a vyhýbať sa ovplyvňovaniu komerčnými alebo mainstreamovými trendmi. To môže viesť k pocitu čistoty a integrity v ich hudbe, ale môže im to tiež sťažiť oslovenie širšieho publika.
Celkovo je filozofia black metalu komplexná a mnohostranná a dá sa interpretovať mnohými rôznymi spôsobmi. Je však jasné, že black metal je viac než len hudobný žáner – je to tiež silná forma kultúrneho vyjadrenia a prostriedok na skúmanie niektorých najtemnejších a najnáročnejších aspektov ľudskej existencie.