Variácie sa často používajú na poskytnutie kontrastu, pridania zaujímavosti alebo na preskúmanie rôznych aspektov hudobného diela. Môžu byť vytvorené zmenou:
- Rytmus :Zmena načasovania, trvania alebo rytmických vzorov pôvodnej témy.
- Harmónia :Úprava postupu akordov alebo harmonického sprievodu.
- Melódia :Zmena výšky alebo obrysu melódie pri zachovaní jej základného tvaru alebo obrysu.
- Nástroje :Priradenie rôznych nástrojov alebo hlasov na hranie témy, vytváranie nových timbrov a textúr.
- Dynamika :Úprava hlasitosti alebo intenzity hudby na vytvorenie dynamického kontrastu.
- Ozdoby :Pridanie ozdôb, trilkov alebo iných dekoratívnych prvkov k melódii.
- Kontrapunkt :Predstavenie ďalších melodických línií, ktoré interagujú s pôvodnou témou a vytvárajú komplexnejšiu textúru.
Variačná forma je hudobná štruktúra, kde je téma prezentovaná vo svojej pôvodnej forme a potom nasleduje séria variácií, ktoré skúmajú rôzne hudobné aspekty témy. Každá variácia sa môže zamerať na špecifický prvok, ako je rytmický vývoj, harmonické skúmanie alebo melodické spracovanie, pričom si stále zachováva podstatu pôvodnej témy.
Variačné techniky sa používali v celej histórii hudby, od raných foriem ako passacaglia a chaconne až po zložitejšie variácie klasických a romantických skladieb. Medzi známe príklady patria:
- J.S. Bachove Goldbergove variácie :Súbor 30 variácií na jednoduchú áriu zo skladateľovho Clavier-Übung.
- Beethovenove variácie Diabelli :33 variácií na valčíkovú tému zložil Anton Diabelli.
- Brahmsove variácie na tému od Haydna :Súbor variácií na námet zo Sláčikového kvarteta Josepha Haydna, op. 76, č. 3.
Variácie nielen dodávajú hudobnú zaujímavosť a rozmanitosť, ale demonštrujú aj skladateľovu kreativitu a zručnosť pri transformácii a rozvíjaní hudobných nápadov. Poskytujú príležitosti na skúmanie, interpretáciu a tvorivé vyjadrenie v rámci zavedenej hudobnej štruktúry.