Recitatív Secco sa zvyčajne skladá z jednej hlasovej linky sprevádzanej continuom, ktoré pozostáva z klávesového nástroja (ako je čembalo alebo organ) a basového nástroja (ako je violončelo alebo fagot). Klávesový nástroj poskytuje harmonický základ, zatiaľ čo basový nástroj posilňuje melodickú líniu.
Recitatív Secco sa používa na sprostredkovanie dialógu, príbehu alebo expozície v opere alebo oratóriu. Umožňuje rýchlejšie dodanie textu v porovnaní so sprievodným recitatívom, a tak pomáha posunúť dej alebo poskytnúť potrebné informácie. Secco recitative svojou jednoduchosťou umožňuje aj väčšiu flexibilitu pri interpretácii a podaní textu spevákom.
Použitie recitatívu secco bolo obzvlášť výrazné počas obdobia neskorého baroka v dielach talianskych skladateľov ako Alessandro Scarlatti, Giovanni Battista Pergolesi a George Frideric Handel. Dnes sa recitatív secco naďalej používa v rôznych formách opernej a zborovej hudby, často v kombinácii s inými recitačnými štýlmi.